Nebudeš prekrúcať právo chudobného v jeho spornej veci (Exodus 23, 6)
Júl 2020 - Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh novej skutkovej podstaty trestného činu, tzv. ohýbanie práva. Trestného činu sa podľa návrhu dopustí ten, kto ako sudca alebo rozhodca pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní. Nová úprava však nerieši vzťah k existujúcej skutkovej podstate trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona, ďalej len „TZ“). Implementácia novej skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva môže otvoriť priestor pre takú interpretáciu terajšieho § 326 TZ, že ten sa nevzťahuje na svojvoľné uplatnenie práva pri rozhodovaní verejného činiteľa. Tento záver by bol mimoriadne nebezpečný, keďže nová skutková podstata ohýbania práva sa má vzťahovať len na sudcov a rozhodcov, nie však na iných verejných činiteľov (napr. prokurátorov pri rozhodovaní o vznesení obvinenia/obžaloby).
Mimochodom, z justičnej vraždy Milady Horákovej bola uznaná vinnou práve prokurátorka. Pozoruhodné je aj to, že tresty podľa novej skutkovej podstaty ohýbania práva sú miernejšie než tresty podľa § 326 TZ. Inými slovami, ak by sme pripustili, že minimálne niektoré formy svojvoľného uplatnenia práva sudcami doteraz spadali pod zneužívanie právomoci verejného činiteľa, po implementácii novej skutkovej podstaty ohýbania práva už nebude možné posudzovať podľa § 326 TZ, a teda ani aplikovať tresty predpokladané § 326 TZ.
Predkladateľ novej úpravy sa zrejme inšpiroval § 339 nemeckého Trestného zákona (Rechtsbeugung). Treba však poukázať na to, že v nemeckom práve neexistuje všeobecná skutková podstata zneužívania úradnej právomoci podobná nášmu § 326 TZ. Tá bola zrušená nariadením Hitlera ešte v roku 1942. Užitočné je pozrieť sa aj na to, ako sa otázka ohýbania práva rieši v susednom Rakúsku. Ak do vyhľadávača zadáte pojmy „Rechtsbeugung Österreich“, výsledkom je odkaz na skutkovú podstatu trestného činu zneužívania úradnej moci podľa § 302 rakúskeho Trestného zákona, pričom § 302 rakúskeho TZ je obdobou nášho § 326 TZ. Zdá sa, že § 302 rakúskeho TZ sa používa aj na rozhodovaciu činnosť sudcov. Zverejnených je niekoľko odsudzujúcich rozsudkov voči rakúskym sudcom v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou (napr. kvôli tomu, že sa pojednávalo a rozhodlo bez prítomnosti obžalovaného alebo jeho advokáta v prípadoch, kedy sa ich prítomnosť podľa zákona vyžadovala). Zdá sa teda, že § 302 rakúskeho Trestného zákona je obdobou § 339 nemeckého Trestného zákona. To znamená, že musí existovať paralela aj medzi našim § 326 TZ a § 339 nemeckého TZ. To len potvrdzuje, že novú skutkovú podstatu trestného činu ohýbania práva nie je možné riešiť bez povšimnutia si existujúceho ustanovenia upravujúceho zneužívanie postavenia verejného činiteľa.
Z pohľadu aplikácie trestného činu ohýbania práva budú zrejme najspornejšími otázky výkladu všeobecných ustanovení právnych predpisov (najmä Ústavy), resp. taký výklad, ktorý ide nad rámec výslovného znenia právneho predpisu. Pre porovnanie, viacero ústavných práv, ktoré si v súčasnosti nárokujú právnické osoby na základe Ústavy USA ako obranu voči regulácii zo strany štátu, je výsledkom rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu USA. Najvyšší súd USA sa musel vysporiadať s otázkou, či tvorcovia Ústavy mysleli na nejaké práva korporácií a či ich úmysel nebol obmedzený len na ochranu práv jednotlivcov z mäsa a kostí. Výsledkom rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu USA sú nakoniec nielen hospodárske práva právnických osôb, ale aj ich politické práva.
Príkladom je kontroverzné rozhodnutie z roku 2010, ktoré rozšírilo právo ovplyvňovať voľby (právo na základe prvého dodatku k Ústave USA dovtedy garantované len fyzickým osobám) aj na právnické osoby. Zaujímavosťou je, že jeden z prvých prípadov pred Najvyšším súdom USA, v ktorých sa rozhodovalo o rozšírení pôsobnosti Ústavy USA na právnické osoby (konkrétne štrnásteho dodatku Ústavy, ktorý je základom hospodárskych práv právnických osôb), bol údajne spojený s ohýbaním práva na strane advokáta. Išlo o prípad z roku 1882 a rozhodovalo sa o výklade pojmu „osoba“. Roscoe Conkling, advokát žalujúcej strany, ktorý bol zároveň členom komisie, ktorá pripravovala znenie dodatku, tvrdil, že členovia komisie v pôvodnom texte návrhu použili pojem „občania“ a že tento pojem bol následne nahradený pojmom „osoby“. A to práve z toho dôvodu, aby zahŕňal aj právnické osoby. Historici tvrdia, že Roscoe Conkling jednoducho klamal. Výsledkom výkladu Ústavy Najvyšším súdom USA bolo aj celé značne kontroverzné obdobie (1897 až 1937), ktoré dostalo pomenovanie po rozsudku z roku 1905 vo veci Lochner. Rozsudkom v predmetnej veci Najvyšší súd zrušil právny predpis vydaný štátom New York obmedzujúci pracovnú dobu zamestnancov pekární na 10 hodín a upravujúci minimálnu mzdu. Podľa názoru Najvyššieho súdu štrnásty dodatok chráni aj zmluvnú slobodu v tom zmysle, že zamestnanec musí mať právo pracovať aj dlhšie a za menšiu mzdu. Z pohľadu dnešnej doby tento záver pôsobí mimoriadne nespravodlivo voči zamestnancom. Rozsudok bol často označovaný ako uzurpovanie moci sudcami. O to zaujímavejšou je otázka, ako by bolo posudzované rozhodovanie sudcov v obdobných veciach v svetle navrhovaného ustanovenia TZ o ohýbaní práva.
Ohýbanie práva sudcami je veľmi komplexnou otázkou, rovnako ako aj otázka integrity sudcov. Už Starý zákon vyžadoval od sudcu nielen spravodlivosť pre chudobného, ale aj odvahu rozhodnúť v jeho neprospech a odvahu postaviť sa proti názoru väčšiny: „Nespojíš sa na zlú vec s väčšinou a pri spore nebudeš vypovedať podľa väčšiny, aby si neprekrúcal pravdu. Ani chudobnému nebudeš nadŕžať pri súde“ (Exodus, 23, 2-3).
V prípade Milady Horákovej bolo senátu doručených 6300 rezolúcií „pracujúceho ľudu“ dožadujúcich sa smrti. Čo nakoniec bolo rozhodujúcim pri rozhodovaní sudcov – strach alebo karierizmus, prípadne ich kombinácia? Z pohľadu Milady Horákovej a ďalších odsúdených to bolo nakoniec jedno. Každý sudca, ktorý v súčasnosti rozhoduje o vzatí do väzby podozrivého v medializovanej veci, prežíva svoj vlastný prípad Milady Horákovej. Je to mimoriadne ťažká úloha, jej zvládnutie si vyžaduje priam oceľový charakter. Z pohľadu aplikácie novej skutkovej podstaty bude dôvod, prečo sa sudca uchýlil k ohýbaniu práva, zrejme irelevantný.
Prosím, v prípade súvisiacich otázok kontaktujte autora článku: